,,Paní učitelka zpívá, dnes bude krásně.“ Zaznelo v jednom slávnom kinohite starých čias, ktorý poznajú aj terajšie generácie. Veru, každý národ má svoju známu trilógiu a tak, ako majú Briti svojho Pána prsteňov, máme my Čechoslováci Slunce, seno... alebo keď chcete Slnko, seno... Spomenul som si na citát z tohto filmu, kde energická pani učiteľka každé ráno popri zalievaní kvetov ,,predpovedala“ aký bude deň. Jej spev sa rozliehal po celej dedine a už sa vedelo, že dnešný deň sa ponesie nielen v slnečnom počasí ale aj rovnako žiarivej nálade vtedy československého vidieka. Dnes, keď už zopár rokov nie sme Čechoslováci, bohužiaľ pani učiteľku v mestách nahradili noviny, internet, či časopisy a samozrejme televízia. Farebné obrázky v novinách sú častokrát farebnejšie než samotný deň. V niektorých novinách počasie nepovažujú za dostatočne dôležité a venujú mu len okraj prvej stránky, či nepatrný štvorček vedľa reklamy. Zväčša tieto hrubé noviny prepchaté politikou, čiernymi kronikami či ekonomikou majú asi motto ,,naše noviny možno čítať v každom počasí“. A práve takéto nešťastné výtlačky doplatia na toto podceňovanie a skončia ako lacná náhrada dáždniku v sychravých upršaných dňoch.
Možno preto ľudí nadchne viac predpoveď v televízii. Znelka, zvukové a svetelné efekty a k mape nášho malého veľkého Slovenska sa postaví osoba. Mnohé z nich svojim pozadím zatienia (ktovie, možno schválne a symbolicky) hlavné mesto štátu.
Sebaisté moderátorky, ktoré voláme rosničky nám každý podvečer prinášajú hypotézy o zajtrajšku. Vezmite si, že ten názov je veľmi výstižný. Ich temer rovnaký výzor, chudá postava, dlhé nohy, stoja na jednom mieste, občas preskočia inam. Skáču zo západného Slovenska na stredné a až na východ. Ako také žabky rosničky. A so žabím kvákaním to tiež možno porovnávať. Keď už niet, čo povedať, jednoducho ,,zakvákajú“ známu vetu: ,,Jasno až polojasno, miestami dážď a prehánky, na horách sneh.“ A takto vyzerá počasie na zajtrajší deň. Univerzálny výrok, hodný temer na každý deň. Či už máme december, marec, či august, stačí len zmeniť teplotu, temer ako vzorec s premennou x.
Od mojich bratislavských spolužiakov často počujem: ,,Počasie nekukám, lebo je to nuda.“ No ja keď toto krátke 5 minútové spravodajstvo sledujem a vidím ako hlásateľky divoko gestikulujú a rozhadzujú rukami, vidím ich ozajstné odhodlanie k práci a to ma fascinuje. Tie skúsenejšie už majú zjavne bezvládnejšie ruky, menej rozhadzujú a držia si svoje ruky. Snáď preto, že keby pravá ruka, tú ľavú pustila, tak spadne dole.
Predpoveď počasia nám sprostredkúvajú naše meteorologické, no niekedy možno aj meteoronelogické centrá s ručením obmedzeným. Mnohokrát sa mi ráno stalo, že sa s očakávaním slnečného dňa zobudím pozerajúc na zatiahnutú oblohu. Čo mi iné ostávalo, len zahrešiť na včerajšiu predpoveď a naďalej vychutnávať deň. A ako to býva zvykom u podobných spoľahlivých organizácii ako sú meteoronelogické centrá, či mestská hromadná doprava, znova si večer pozriem predpoveď počasia takisto, ako znova využijem mhd.
No veď aké krásne by to bolo, keby ste si večer zapli televíziu a uvideli známu tvár, v okne polievajúcu kvety a spievajúcu pá-pá-pá-pá.....
-
« Rozprávka o ďalekej krajine alebo fejtón v metafore | Something about me...alebo nedrbme furt len druhých »
Fejtón o počasí
@ 2006-11-04 – 13:10:24
