Už vás vidím, ako si kladiete otázku, kto/čo sa za tým menom skrýva. Prvý ročník na našom gymnázium FGL nás učil jeden profesor matematiky menom Michal Žemlička. Rodený oravák, ktorý bol o desať ro(c)kov starší než my, nám dal do života veľa. Preto som sa mu rozhodol venovať tento článok na mojom blogu.
Prvé chvíle boli priam idylické. Profesor vojde do vyrušovania plnej triedy, zakričí mohutné ,,HEJ!!!" a hneď je ticho. Až do konca júna. Bol jeden z mála profesorov, ktorí svoj predmet naozaj vedia. Príklady, tie vymýšľal na počkanie, postavil sa pred tabuľu, zahľadel sa do zeme a už bol príklad na svete. Špekulovali sme so spolužiakmi, či ich nemá ako také ťaháky napísané na zemi.
Ako sa vraví, v zdravom tele, zdravý duch, tak profesorovu matematiku sprevádzali aj energické poskakovania pred tabulou. Hop sem, hop tam, otočka, šmyk, podčiarknutie také, že zlomil kriedu. Ale nik mu toto nezazlieval, bolo to také milé oživenie matematiky. Okrem iného nás učil aj informatiku a telocvik. V skratke, čo kto pokašľal na informatike, dotiahol na matematike, či na telocviku. :D
Niektoré formy jeho trestov za vyrušovanie, boli skutočne viac komické než trestajúce. Spomeniem napríklad ,,Katka choď otvoriť dvere...a teraz ich zavri...zvonka." alebo ,,Filip choď kľačať do kúta." Na to, že sme mali podaktorí už aj 16 rokov, bolo zaujímavé sa na to pozerať. :-D
Z matematiky sme mali dobré známky, profesorovi na tom záležalo, učil, kým nenaučil. To bol jeho štýl, za ktorý sme mu všetci dodnes vďační.
A takto dni plynuli, veľa vody pretieklo z prasknutého školského potrubia a zrazu sme tu mali jún. Jedného slnečného dňa (tu maéte príklad, že slnečné dni neveštia nič dobré), sme sťahovali učebňu informatiky. Jediné, čo v miestnosti ostalo bola už len tlačiareň. A na nej papier. A na ňom písmená. No nebudem vám tu už stupňovať napatie ako v televíznej súťaži. Na papieri stála výpoveď. A týmto sa skončila naša radosť. Odišiel, povolali ho do supertajných služieb FBI (nikdy mi nechcel povedať kde robí, tak som si to vydedukoval :D ), no dnes už robí v nemenovanej banke. Nie že budete chodiť po Pressburgských bankách a vypytovať sa po Žemličkovi. :crazy:
Ako sa nám menili učitelia, tak aj známky, .... ale hlavne, že sme zdraví.
Zakončime teda tento článok citátom. Ako mnohí spolužiaci vraveli: ,,Žemlička nebol len učiteľ, on bol niečo ako kamarát."
Všetka česť, veľa šťastia a úspechov :wave: pán (už nie profesor) Žemlička vám praje jedno z vašich prváčať (ako ste nás nazvali).